Vareška, lopár, koryto, stôl, altánok i stodola – všetky majú čosi spoločné. Na počiatku bolo drevo stromov, ktoré pod rukami remeselníkov zmenilo pre úžitok svoju podobu. Ak sa povie drevo, skôr si predstavíme guľatinu, hranol, fošňu či dosku ako mohutný strom, ktorý rastie kdesi v lese alebo na lúke.

Vážme si remeslá

Rezbár ukladá do políc odkôrnené klátiky surového dreva – rovné, zakrivené i znetvorené prírodou. Stolár rovná pod strechou do štôsov so španglami dosky a fošne, aby preschli a boli k práci tak rovné, ako sa ich na píle podarilo narezať. Len tesár starostlivo prezerá na kope hranoly, dosky a laty, s ktorými treba pracovať skôr, ako ich zničí nečas.

Drevo však nie je materiálom na jedno použitie. Možno ho strúhať, rezať, hobľovať, píliť či brúsiť znova a znova, až kým nadobro nestratí svoju hrúbku, dĺžku či šírku. Každú vytvorenú vec z dreva možno znova opracovať, rozobrať a dať jej úplne novú podobu.

Menšie kusy dreva možno spájať do väčších celkov, aby poslúžili i na väčšie zámery ako pôvodne. Drevo je večné, až kým ho oheň alebo hniloba neznivočia.

Jediné čo k nemu treba sú šikovné ruky remeselníkov, ktorí dokážu pokoriť drevo ku svojim zámerom. Spraviť z rovnej dosky koleso, oblúk alebo tvarovanú lištu? To nie je výzva, nad ktorou treba dlho rozmýšľať. Osvedčené postupy sa nemenia celé stáročia, všetky je možné vykonávať takpovediac „na kolene“.

Pôvab dreva

Drevo, to je farba, lesk a kresba jeho letokruhov, hrejivý povrch pri dotyku, ale aj vôňa každej stružliny, ktorá pri opracovávaní padá na zem.

Niet iného materiálu, ktorý by bol dôstojnou náhradou za drevo. Na sviežom povetrí, vo vlahe dažďa a živín zeme vyrastie strom bez ohľadu na to, či chcete jeho drevo alebo nie. Z každého stromu je úžitok v prírode i dielni.

Nebyť moderných strojov, možno by sme nikdy nespoznali dráždivý prach, ktorý dokáže narušiť pohodu remeselníckej práce. A veru stále nie je príliš neskoro na to, aby sa do dielní vrátila stará, bezprašná atmosféra pohody a pracovného ruchu. Možno ste o tom nikdy neuvažovali, ale ručné náradie môže pri drobných prácach smelo konkurovať výkonným strojom.

Nie je spiatočníctvom povolať k pohotovosti hoblíky, dláta a rašple, nie je chybou postaviť sa k hoblici a ponaťahovať svoje svaly. Priľahko sa prihodí, že pracovná dielňa sa po zmene návykov zmení na malý, umelecký ateliér. Je v dnešnej uponáhľanej dobe na to čas? To sa budeme snažiť zdokumentovať na týchto stránkach.

Milan Gigel
Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

Pridaj komentár